NAVOD NA ZISKANIE KREDITOV Z TEORETICKEJ MECHANIKY --------------------------------------------------- --------------------------------------------------- Hodnotenie je "20/80", t.j. 20% vysledneho hodnotenia je za pracu pocas semestra, 80% za skusku. Obe casti maju svoje nezavisle minima, ktore je na uspesny prechod cez predmet nevyhnutne splnit . Pre cast "80%" pozri detaily v odseku "Priebeh skusky". Na splnenie casti "20%" (praca pocas semestra) treba - fyzicky absolvovat cvicenia, - robit si domace ulohy, - pisat pisomky. Na cviceniach treba za semester ziskat minimalne 15 bodov (najviac sa da 25 bodov). Body sa ziskavaju kratkymi (5-15 min.) pisomkami, ktore su na zaciatku kazdeho cvicenia. Tieto pisomky testuju robenie domacich uloh. Pocet bodov, ktore sa daju ziskat za jednu pisomku, je 0, 0,5 , 1 , 1,5 alebo 2 (pat moznosti; na konci semestra sa sucet preskaluje tak, aby sa takto dalo ziskat spolu najviac 25 bodov). Snahou bude pripravit pisomky tak, aby ich bez vacsich problemov urobil clovek, ktory si poriadne urobil a rozmyslel (!) domace ulohy. Ak sa niekto nemoze z vaznych pricin (!) dostavit na pisanie niektorej pisomky a ma pocit, ze by mu stratene body chybali, vcas (!, nie napr.na konci semestra) sa ozve prednasajucemu a bude sa to riesit individualne. Kazdopadne pripadne nahradne riesenie bude zamerne zlozitejsie ako povodne riesenie, takze sa spekulovat tymto smerom neoplati. Odporuca sa nestracat ani bod zbytocne, aby vznikla rezerva na pripadne neplanovane neucasti. PRIEBEH SKUSKY -------------- Skuska sa zacina pisomkou a pokracuje (ak sa v pisomke uspeje) ustnou odpovedou. Narok na pisomku vznika ziskanim aspon minimalneho poctu bodov za "pracu cez semester" (15 bodov, pozri vyssie). Pisomka sa sklada z 5 prikladov a trva dve hodiny. Za kazdy priklad sa ziskava 8 bodov, maximum za celu je teda 40 bodov. Minimum na urobenie pisomky su 3 uplne priklady alebo ekvivalentne mnozstvo realizovane inac (napr. 4, ale nie uplne), co dava 24 bodov. Jej cielom je hlavne vyselektovat tu cast adeptov, ktora poklada bezne remeslo v teoretickej fyzike za hlboko nedostojnu cinnost a preto sa mu zasadne nevenuje. Aj s minimalne splnenymi bodmi zo semestra a za pisomku da teoreticky ziskat celkove hodnotenie "A", vyzadovalo by si to ale naozaj presvedcivu ustnu odpoved (ustna odpoved sa hodnoti skusajucim subjektivne). Pisomku staci uspesne vykonat raz a plati potom aj na pripadne dalsie terminy (na ustnu skusku vtedy treba prist v case pisomky). Narok na ustnu odpoved vznika ziskanim aspon minimalneho poctu bodov za pisomku (24 bodov). Neovladanie celej jednej velkej oblasti uciva ("kontinuum som nestihol") na n-tom termine je jeden z dovodov, pre ktory sa adept objavuje na scene opat aj na (n+1)-vom termine. Na ustnej skuske si student vytiahne trojicu otazok a rozumny cas (cca 20 min., ak je to nevyhnutne, aj viac) sa im pisomne venuje. Skusajuci si prezrie pisomnu pripravu a zacne sa vypytovat. V priprave nemusi byt "vsetko", je iba osnovou pre dalsi dialog. Ak padne otazka, ktora na papieri nie je riesena a adept si ju chce v klude rozmysliet, skusajuci sa presunie k dalsiemu adeptovi a o nejaky cas sa vrati. Nie je teda nevyhnutne veci sypat z rukava, ale treba byt schopny dat ich dokopy v rozumnom case (po pripadnom rozmysleni). Skusajuci sa pyta aj veci z inych ako vytiahnutych otazok, v tych treba predviest schopnost isteho profesionalneho nadhladu, t.j. bez pripravy velmi strucne a jasne povedat, o co tam ide. Zhrnutie minimalnych potrebnych ziskov bodov: 1. praca cez semester: 15 bodov (z 25 možných) 2. pisomka na skuske: 24 bodov (zo 40 možných). PRESUN PREDMETU DO VYSSIEHO ROCNIKA ----------------------------------- Ak niekto opakuje predmet, treba este raz chodit aj na cvicenia (na prednasky sa nemusi, ale to sa nemusi ani bez opakovania, ak mame pocit, ze to za to nestoji) a splnit podmienky tak isto, ako keby to bolo bez opakovania. OTAZKY Z TEORETICKEJ MECHANIKY ------------------------------ D'Alambertov-Lagrangeov princip, princip virtualnych prac Lagrangeove rovnice (2.druhu) pre vseobecne a pre potencialove sily Cyklicke suradnice a zachovavajuce sa veliciny Zovseobecnena potencialna energia a Lorentzova sila Interakcia stupnov volnosti a jej odraz v strukture lagranzianu Princip najmensieho ucinku Hamiltonove rovnice a Legendreova transformacia Fazovy priestor, fazovy tok a Liouvillova veta Fazovy portret linearneho harmonickeho oscilatora a rovinneho kyvadla Skalovanie lagranzianu a podobne riesenia Problem dvoch telies, riesenie ulohy "v kvadraturach" Keplerova uloha a Keplerove zakony Efekt precesie perihelia Male kmity Pohybove rovnice v neinercialnej vztaznej sustave Poruchova teoria - priklad ..................................................................... Tenzor zotrvacnosti (kineticka energia a moment hybnosti rotacneho pohybu) Klasifikacia zotrvacnikov, regularna precesia volneho symetrickeho zotrvacnika Eulerove dynamicke a kinematicke rovnice pre pohyb tuheho telesa ..................................................................... Tenzor napatia a plosne sily Vseobecna pohybova rovnica kontinua Eulerova rovnica pre idealnu kvapalinu Rovnica kontinuity a jej tvar pre nestlacitelnu kvapalinu Navierova-Stokesova rovnica pre pohyb viskoznej kvapaliny Bernoulliho rovnica pre nevirove stacionarne prudenie Pole posunuti a tenzor deformacie Hookov zakon, specialne pre homogenne a izotropne kontinuum Lameho rovnica pre pohyb homogenneho a izotropneho pruzneho kontinua Vlny v homogennom a izotropnom pruznom kontinuu Vlny v idealnej kvapaline