Kedysi, keď som ešte navštevoval základnú školu, som v časopise Elektrón (dnes je jeho pokračovateľom Quark) čítal návod na výrobu fujary z PVC rúrok. Dodnes sú takéto návody populárne, lebo vyrobiť fujaru z PVC je ľahké a rýchle a zvuk je prekvapivo dobrý. Keďže mám rád drevo, chcel som si radšej urobiť tradičnú fujaru z bazy. K tomu mi však chýbali vhodné nástroje a aj materiál.
Po desiatkach rokov, keď som sa presťahoval do Devínskej Novej Vsi so spústou bazových kríkov, sa myšlienka na výrobu fujary opäť vynorila z pamäti a trpezlivo provokovala. A tak v zime 2009 som neodolal a odrezal som pekný rovný pník (hrubý asi 50 mm a dlhý 180 cm) a dva tenšie pníky na vzduchovod. Priemer pníka 50 mm je dosť málo, na tradičné dlhšie fujary treba podstatne viac, ale na kratšiu fujarku s vyšším ladením stačil.
Celú zimu, jar a leto sa drevo sušilo na balkóne až 29.8.2010 nastal ten deň :-). Na prevŕtanie som si kúpil sadu asi 40 cm dlhých vrtákov do dreva s priemerom 10 mm - 25 mm. Nenašiel som totiž v predaji nebožiece s väčším priemerom (ale ani som veľmi nehľadal). Najprv som pomocou predlžováku skúsil prevŕtať pník po celej dĺžke, ale vrtáky do dreva nedržia tak dobre smer, ako nebožiece :-(. Nakoniec som dokázal prevŕtať iba 80 cm kus na dva krát (z oboch strán). To stačí na fujaru ladenú na "a - 220 Hz" - o oktávu vyššie než klasické dlhé fujary ladené na "A - 110 Hz". Takže z môjho pokusu vznikla iba kratšia fujarka, alebo dlhšia píšťala :-).
Po prevŕtaní som postupoval podľa internetových návodov. Aby ste nemuseli opakovať moje vyhľadávania, spracoval som informácie so dokumentu (MS Excel) fujara.xls, kde si môžete zvoliť ladenie fujary a vypočítajú sa Vám odporúčané polohy dierok a dĺžka fujary. Musím však upozorniť, že vzorce nájdené na Internete predstavujú iba jeden zo spôsobov výpočtu polohy dierok, pričom nič nehovoria o ich priemere :-( Nie sú teda veľmi presné a každý výrobca má svoj originálny postup na nájdenie správnej polohy dierok a ich veľkosti.
Dlátkom som vydlabal otvor hlásničky, potom som z vysušeného konára jablone (taký som mal) vystrúhal klátik a z píšťalky vyšiel prvý tón. Nástroj som skrátením naladil na "a" a vyvŕtal tri dierky. S klátikom som sa dlho "hral", od jeho tvaru veľmi závisí, či z nástroja pôjdu jasné a silné tóny. Keď som bol so zvukom spokojný, mohol som prevŕtať tenší pníček a vyrobiť vzduchovod.
Potom nasledovalo iba oškrabovanie a šmirgľovanie, až kým drevo nezískalo krásnu žltú farbu typickú pre bazu. Fujaru som napustil minerálnym olejom a zvonku navoskoval voskom na drevo. Cencúle som najprv urobil z dreva, ale nakoniec som siahol po plastovej rúrke - nenasáva sliny a ľahšie cez ňu prechádza vzduch.
Keďže mi zvýšila skoro celá bazová rúrka z výroby vzduchovodu, spravil som zo zvyšku ešte dve trojdierkové píšťalky - ich vŕtanie je rovnaké ako u fujary a rovnako sa na nich aj hrá.
Tu je výsledok mojej práce:
Fujarka a trojdierkové píšťalky
Do hlásničky presne sedia bežné 32mm plastové rúrky, ktoré sa používajú ako odpadové potrubia napríklad z umývadla:
Keďže v Írsku stále používajú namiesto centimetrov palce (inch), vytlačený model z Thingiverse je priveľký a treba ho pred tlačou zmenšiť na 88,5% alebo použiť môj upravený model fujara06B_FK.stl.
Aký je postup?
Samozrejme, nie je to také jednoduché. Veľmi citlivou vecou je nájsť správnu polohu dierok, keďže každá odpadová rúrka je iná (majú rôzny vnútorný priemer). Moje rozmery platia pre biele polypropylénové odpadové rúrky, ktoré možno kúpiť u jedného z najväčších reťazcov so stavebninami na Slovensku. Skúsenosti hovoria, že v závislosti od konkretnej rúrky sa polohy dierok môžu líšiť aj o 1 cm. Pre presné naladenie postupujte takto:
Dobrý test naladenia fujary je opísaný v článku http://www.flutopedia.com/fujara_craft.htm , kde sú uvedené znaky dobre vyladenej fujary (teda jej dierky majú správnu polohu aj veľkosť). Správne zladená fujara:
Ani fujary od profesionálnych výrobcov spravidla nespĺňajú všetky vyššie uvedené body. Preto nebuďte sklamaní, ak ich nespĺňa všetky ani Vaša fujara.
Ak máte radšej klasický dizajn a nechcete fúkať do ohybnej plastovej hadičky, môžete si z kúska rúrky urobiť aj vzduchovod. Konce vzduchovodu upchajte zátkou a na prepojenie s hlásničkou vyvŕtajte dierku 10 mm. Ako cencúľ použite kúsok plastovej rúrky s vonkajším priemerom 10 mm alebo 12 mm (dajú sa kúpiť v spomínaných stavebninách) a vyvŕtajte otvor 10 mm resp. 12 mm. Spoje obvykle nie je treba utesňovať, skutočné priemery rúrky na hlásničke aj plastovej rúrky cencúľa sú nepatrne väčšie. Rúrky potom môžete olepiť samolepiacou fóliou imitujúcou drevo (z toho istého obchodu) a hlásničku a prípadné spojovacie diely prestriekať hnedým (najlepšie akrylovým) sprejom na karosérie (kúpite tamtiež).
Hotová fujara je na obrázku vpravo a na to, že je vyrobená z plastových rúrok, vyzerá akceptovateľne. Čo je však najdôležitejšie, som celkom spokojný s jej zvukom a ladením. Ostatne, posúďte sami: