Fujara

Kedysi, keď som ešte navštevoval základnú školu, som v časopise Elektrón (dnes je jeho pokračovateľom Quark) čítal návod na výrobu fujary z PVC rúrok. Dodnes sú takéto návody populárne, lebo vyrobiť fujaru z PVC je ľahké a rýchle a zvuk je prekvapivo dobrý. Keďže mám rád drevo, chcel som si radšej urobiť tradičnú fujaru z bazy. K tomu mi však chýbali vhodné nástroje a aj materiál.
Po desiatkach rokov, keď som sa presťahoval do Devínskej Novej Vsi so spústou bazových kríkov, sa myšlienka na výrobu fujary opäť vynorila z pamäti a trpezlivo provokovala. A tak v zime 2009 som neodolal a odrezal som pekný rovný pník (hrubý asi 50 mm a dlhý 180 cm) a dva tenšie pníky na vzduchovod. Priemer pníka 50 mm je dosť málo, na tradičné dlhšie fujary treba podstatne viac, ale na kratšiu fujarku s vyšším ladením stačil.
Celú zimu, jar a leto sa drevo sušilo na balkóne až 29.8.2010 nastal ten deň :-). Na prevŕtanie som si kúpil sadu asi 40 cm dlhých vrtákov do dreva s priemerom 10 mm - 25 mm. Nenašiel som totiž v predaji nebožiece s väčším priemerom (ale ani som veľmi nehľadal). Najprv som pomocou predlžováku skúsil prevŕtať pník po celej dĺžke, ale vrtáky do dreva nedržia tak dobre smer, ako nebožiece :-(. Nakoniec som dokázal prevŕtať iba 80 cm kus na dva krát (z oboch strán). To stačí na fujaru ladenú na "a - 220 Hz" - o oktávu vyššie než klasické dlhé fujary ladené na "A - 110 Hz". Takže z môjho pokusu vznikla iba kratšia fujarka, alebo dlhšia píšťala :-).
Po prevŕtaní som postupoval podľa internetových návodov. Aby ste nemuseli opakovať moje vyhľadávania, spracoval som informácie so dokumentu (MS Excel) fujara.xls, kde si môžete zvoliť ladenie fujary a vypočítajú sa Vám odporúčané polohy dierok a dĺžka fujary. Musím však upozorniť, že vzorce nájdené na Internete predstavujú iba jeden zo spôsobov výpočtu polohy dierok, pričom nič nehovoria o ich priemere :-( Nie sú teda veľmi presné a každý výrobca má svoj originálny postup na nájdenie správnej polohy dierok a ich veľkosti.
Dlátkom som vydlabal otvor hlásničky, potom som z vysušeného konára jablone (taký som mal) vystrúhal klátik a z píšťalky vyšiel prvý tón. Nástroj som skrátením naladil na "a" a vyvŕtal tri dierky. S klátikom som sa dlho "hral", od jeho tvaru veľmi závisí, či z nástroja pôjdu jasné a silné tóny. Keď som bol so zvukom spokojný, mohol som prevŕtať tenší pníček a vyrobiť vzduchovod.
Potom nasledovalo iba oškrabovanie a šmirgľovanie, až kým drevo nezískalo krásnu žltú farbu typickú pre bazu. Fujaru som napustil minerálnym olejom a zvonku navoskoval voskom na drevo. Cencúle som najprv urobil z dreva, ale nakoniec som siahol po plastovej rúrke - nenasáva sliny a ľahšie cez ňu prechádza vzduch.
Keďže mi zvýšila skoro celá bazová rúrka z výroby vzduchovodu, spravil som zo zvyšku ešte dve trojdierkové píšťalky - ich vŕtanie je rovnaké ako u fujary a rovnako sa na nich aj hrá.
Tu je výsledok mojej práce:


Fujarka a trojdierkové píšťalky

Ako som so svojimi výtvormi spokojný? S píšťalkami veľmi - majú pekný prenikavý zvuk. Fujara nemá taký bohatý rozfuk, ako možno počuť u fujár vyrobených profesionálmi. Zrejme je to aj tým, že je ladená vyššie (je krátka a má aj menší vnútorný priemer). Hlas fujarky je taký trochu zamatový, ale na druhej strane veľmi príjemný - veď posúďte sami:

Zvuk fujarky
Zvuk píšťalky

Celkovo som so svojimi výtvormi spokojný - ten pocit, keď z vlastnoručne vyrobeného nástroja vyjde melódia, stojí za to :-)

Plastová fujara

Myšlienku na plastovú fujaru som ale z hlavy nevypustil. Moje prvé pokusy s jej výrobou však nedopadli veľmi úspešne - hlásnička bola kombináciou dreva a plastu určite by to vyžadovalo veľa pokusov a omylov na nájdenie optimálneho tvaru hlásničky. Fujary hrali, nemali však čistý zvuk.
Situácia sa dramaticky zmenila s rozšírením 3D tlačiarní, ktoré dnes (2017) začínajú cenovo od menej než 300 EUR a vlastné modely si možno vytlačiť u rôznych organizácií (univerzity, vedecké parky, interaktívne výstavy a vedecké múzeá) v podstate zadarmo resp. za symbolickú cenu. Koncom roku 2016 vytvoril 3D model dobre fungujúcej fujarovej hlásničky Mikael Fernstrom (Írsko). Je určený pre 3D tlač a dal ho verejnosti k dispozícii na Thingiverse (http://www.thingiverse.com/thing:1762372):

Do hlásničky presne sedia bežné 32mm plastové rúrky, ktoré sa používajú ako odpadové potrubia napríklad z umývadla:

Keďže v Írsku stále používajú namiesto centimetrov palce (inch), vytlačený model z Thingiverse je priveľký a treba ho pred tlačou zmenšiť na 88,5% alebo použiť môj upravený model fujara06B_FK.stl.

Aký je postup?

  • Vytlačiť hlásničku na 3D tlačiarni. Hrúbka vrstvy stačí cca 0.3mm, netreba tlačiť žiadne podpery. Odporúčam najbežnejší materiál PLA, keďže nie je veľmi pravdepodobné, že hudobný nástroj vystavíte teplotám nad 60 stupňov.
  • Kúpiť v obchode so stavebninami odpadovú rúrku 1,25‘‘ (inch), reálne asi 32mm (vnútorný priemer 28,5mm) dĺžky 2m alebo dve 1m + spojku (na skladaciu fujaru).
  • Rúrku zrezať na dĺžku 168,0cm
  • Vyvŕtať 3 dierky s priemerom 12mm, a to vo vzdialenostiach 267mm, 399mm a 482mm od spodného konca (sú to polohy stredov dierok)
  • Kúpiť ohybnú hadičku dĺžky asi 120cm s vnútorným priemerom 10mm (dá sa nastrčiť na prívodnú rúrku hlásničky) – namiesto vzduchovodu
  • Hrať :-)

    Samozrejme, nie je to také jednoduché. Veľmi citlivou vecou je nájsť správnu polohu dierok, keďže každá odpadová rúrka je iná (majú rôzny vnútorný priemer). Moje rozmery platia pre biele polypropylénové odpadové rúrky, ktoré možno kúpiť u jedného z najväčších reťazcov so stavebninami na Slovensku. Skúsenosti hovoria, že v závislosti od konkretnej rúrky sa polohy dierok môžu líšiť aj o 1 cm. Pre presné naladenie postupujte takto:

  • Na utesnenie spoja medzi hlásničkou a rúrkou použite v prípade potreby lepiacu pásku.
  • Rúru postupne asi po 0,5 cm skracujte dovtedy, kým nehrá tón G (392 Hz, nalaďte ju presne s chybou najviac 0,5 Hz).
  • Vyvŕtajte prvú dierku s priemerom 12mm vo vzdialenosti 267 mm od spodku rúry a zmerajte výšku tónu A. Cieľom je získať mierne podladené A (nie 440 Hz) – asi 436-438 Hz. Podladenie je nutné preto, lebo nižší tón E znie chronicky vyššie, než by mal, takže toto je akceptovateľný kompromis.
  • Vyvŕtajte druhú dierku 12 mm vo vzdialenosti 399 mm od spodného konca rúry. Fujara má hrať tón H (494 Hz), treba naladiť mierne podladené – asi 490 Hz.
  • Poslednú dierku vyvŕtajte v vzdialenosti 482 mm od spodného konca rúry. Správna poloha najvyššej dierky je taká, keď tón G (392 Hz) sa dá zahrať so zakrytými všetkými dierkami aj s odkrytými všetkými dierkami. Musí to byť ten istý tón, iba má inú farbu.
  • Ak treba dierku posunúť (lebo napríklad rúrka má trochu iný priemer), pôvodnú dierku (alebo jej časť) prelepte lepiacou páskou. Po nájdení správnej polohy si môžete kúpiť novú rúrku (sú naozaj lacné) a urobiť finálnu verziu fujary. Preto je výhodné rozdeliť fujaru aspoň na dve časti (a spojiť ich štandardnou plastovou spojkou), pri hľadaní správnej polohy dierok bude treba vymeniť iba menšiu nevydarenú časť, nie celý nástroj.
  • Starostlivo odstráňte z okolia otvorov všetky plastové chĺpky, veľmi znižujú kvalitu tónov.

    Dobrý test naladenia fujary je opísaný v článku http://www.flutopedia.com/fujara_craft.htm , kde sú uvedené znaky dobre vyladenej fujary (teda jej dierky majú správnu polohu aj veľkosť). Správne zladená fujara:

  • Hrá hlboký tón E (vrchné dve dierky zakryté) bez preskakovania a trvalo bez výpadkov.
  • S druhým A (vrchné dve dierky zakryté, silnejšie fúkať) sa dá trilkovať (otváraním a zatváraním dierok).
  • Prvé štyri najhlbšie tóny (G-A-H-C) znejú síce slabo ale z hudobného hľadiska aspoň použiteľne.
  • Vyššia oktáva D-E-Fis-G (nad najhlbšími tónmi) musí dobre ladiť.
  • Tón D v tejto oktáve má vibrato pri otváraní/zatváraní najvyššej dierky.
  • V ďalšej (druhej) oktáve sa dajú tóny A, H a C trilkovať.
  • Obidve G (všetky dierky zakryté) majú vibrato pri použití najvyššej dierky.
  • Tóny D (všetky dierky zakryté) a Fis (vrchná dierka zakrytá) majú vibrato pri použití strednej dierky.
  • Ten istý tón D (všetky dierky zakryté) prechádza do G (všetky dierky zakryté) zladene bez nutnosti polovičného zakrývania dierok.
  • Tento tón G (všetky dierky zakryté) silnejším fúknutím prechádza tón priamo do D (všetky dierky zakryté)
  • Tón G (všetky dierky zakryté) a tón G (všetky dierky otvorené) má tú istú výšku, iba má inú farbu.

    Ani fujary od profesionálnych výrobcov spravidla nespĺňajú všetky vyššie uvedené body. Preto nebuďte sklamaní, ak ich nespĺňa všetky ani Vaša fujara.

    Ak máte radšej klasický dizajn a nechcete fúkať do ohybnej plastovej hadičky, môžete si z kúska rúrky urobiť aj vzduchovod. Konce vzduchovodu upchajte zátkou a na prepojenie s hlásničkou vyvŕtajte dierku 10 mm. Ako cencúľ použite kúsok plastovej rúrky s vonkajším priemerom 10 mm alebo 12 mm (dajú sa kúpiť v spomínaných stavebninách) a vyvŕtajte otvor 10 mm resp. 12 mm. Spoje obvykle nie je treba utesňovať, skutočné priemery rúrky na hlásničke aj plastovej rúrky cencúľa sú nepatrne väčšie. Rúrky potom môžete olepiť samolepiacou fóliou imitujúcou drevo (z toho istého obchodu) a hlásničku a prípadné spojovacie diely prestriekať hnedým (najlepšie akrylovým) sprejom na karosérie (kúpite tamtiež).

    Hotová fujara je na obrázku vpravo a na to, že je vyrobená z plastových rúrok, vyzerá akceptovateľne. Čo je však najdôležitejšie, som celkom spokojný s jej zvukom a ladením. Ostatne, posúďte sami:

    zvuk plastovej fujary